ODPOROVÉ METÓDY

Patria stále medzi  základné a v minulosti najviac používané geofyzikálne metódy.  Používajú sa na meranie priestorovej premenlivosti zdanlivého merného elektrického odporu. Jedná sa o metódu vertikálneho elektrického sondovania (VES) a odporového profilovania (OP).

Vertikálne elektrické sondovanie

Používa sa na zisťovanie zmien zdanlivého merného elektrického odporu horninového prostredia smerom do hĺbky. Merania sa realizujú zvyčajne pozdĺž profilov, pričom dĺžka rozostupu systému elektród sa volí podľa požadovaného hĺbkového dosahu. Pre pomerne jednoduchú terénnu metodiku a možnosť  kvantitatívnej  interpretácie  rôzne vodivých hĺbok, sa používa táto metóda hlavne pri riešení geologických problémov v semihorizontálne  zvrstvenom prostredí. Ak sú merania VES realizované na paralelných profiloch, je možné z výsledkov týchto meraní zostaviť priestorový obraz o rozložení výrazných odporových rozhraní.

Odporové profilovanie

Touto metódou sa stanovuje premenlivosť zdanlivého merného elektrického odporu v horizontálnom smere. Hĺbkový dosah merania je daný veľkosťou elektródového systému a priamo závisí na jeho rozmeroch.

Z výsledkov odporového  profilovania v  sústave paralelných profilov je možné nakresliť plošnú mapu. Takáto mapa ukazuje plošnú premenlivosť merného elektrického odporu v pripovrchovej vrstve, ktorej hrúbka odpovedá veľkosti použitého elektródového systému. Metóda odporového profilovania sa používa najmä na vyhľadávanie vertikálnych odporových rozhraní.

V prípade kombinácie metódy VES a OP sa získané údaje vzájomne doplňujú o nové informácie, pričom odporové mapy a štruktúrne modely horninového prostredia sú  ucelenejšie, podrobnejšie. Zo získaných  meraní je možné zostaviť vertikálne rezy, ktoré môžu obsahovať buď polohu jednotlivých odporových rozhraní, ktoré zvyčajne odpovedajú výrazným geologickým vrstvám, alebo polohu tektonických zlomových línií.