METÓDY KAROTÁŽE
Rozdelenie karotážnych metód
1.Elektrické karotážne metódy:
- S prirodzeným elektrickým polom:
- Metóda spontannej polarizácie (SP)
- Metóda elektródových potenciálov (EP)
- S umelým elektrickým polom:
- Odporová karotáž Ra – s jednoduchým usporiadaním elektród ( potenciálovým a gradientovým Rap, Rag)
- Odporové mikromeranie (MRap, MRag)
- Indukčná karotáž (IK)
2. Metódy jadrovej karotáže:
- Prirodzené
- Gama karotáž (GK)
- S umelým zdrojom gama žiarenia
- Gama-gama karotáž ( hustotná a selektívnaGGK-H, GGK-S )
- Neutron-gama karotáž (NGK)
3. Ostatné karotážne metódy:
- Karotáž magnetickej susceptibility (KMS)
4.Metódy technického stavu ( zisťujúce geometrické parametre) vrtu:
- Kavernometria (KM)
- Inklinometria (IM)
5. Meranie fyzikálnych vlastností kvapalín:
- Termometria (TM)
- Rezistivimetria (RM)
SP – Krivka vlastných (prirodzených) potenciálov umožňuje v sedimentárnom komplexe rozčleniť vrtný profil na vrstvy piesčité a ílovité. t.j. umožňuje pozdĺž vrtu vyčleniť priepustné porézne polohy (kolektory). V rudných vrtoch umožňuje vyčleniť rudné polohy so sulfidickou mineralizáciou.
EP – Metóda sa používa k identifikácii rudných polôh s elektrónovou vodivosťou rudných minerálov.
Ra – Odporovou karotážou sledujeme zmeny merných odporov jednotlivých geologických formácií, ktoré boli zasiahnuté vrtom. Využíva sa pri litologickom rozčlenení vrtného profilu a na identifikáciu porušených horninových intervalov.
IK – Táto metóda je vhodná na určenie merného odporu hornín vrtov bez výplachu. Poskytuje výsledky o odporových pomeroch v oblastiach, kde. klasické gradientové a potenciálové merania sú neúčinné.
GK – Metóda sa využíva na určenie celkového obsahu U na ložiskách rádioaktívnych surovín, na rozčlenenie litologického profilu v sedimentárnych horninách a k posúdeniu stupňa ílovitosti hornín.
GGK – GGK-H sa využív na stanovenie objemovej hustoty hornín, porozity a stupňa uholnatosti. GGK-S je vhodná k stanoveniu celkového obsahu ťažkých rudných prvkov v hornine.
NGK – Metóda sa využíva k stanoveniu celkového obsahu vodíka v horninách a teda k stanoveniu porozity hornín.
KMS – Pri litologickom členení a vyčlenení polôh s prítomnosťou magnetických rudných minerálov.
KM – Poskytuje údaje o skutočných priemeroch vrtu v rovine kolmej na jeho os.
IM – Slúži na zistenie priestorového priebehu vrtu. Meranie je možné aj v zapažených vrtoch pomocou gyroskopického inklinomeru.
TM – Pri termometrii meriame teplotu kvapaliny vo vrte a na základe týchto meraní skúmame prítoky alebo úniky kvapaliny do alebo z vrtu.
RM – Rezistivimetria umožňuje priebežné merania odporu kvapaliny vo vrte. Slúži taktiež na určenie miest prítokov vody. Je to aj pomocná metóda pre výpočet skutočného merného odporu hornín.
TM, RM – Sú dôležité aj pri riešení problémov hydrodynamiky a tiež pri zisťovaní tesnosti zapaženia vrtu a riešení iných technických problémov. Umožnia výpočet rýchlosti (Va) a koeficientu (Kf) filtrácie prostredia