Metóda indukovanej polarizácie (IP) patrí medzi elektrochemické geofyzikálne metódy. Využíva elektrochemické javy prebiehajúce v hraničnej vrstve medzi pevnou a kvapalnou fázou  prostredia. Pri aplikácii elektródového systému používaného v odporových metódach sa voľné nosiče elektrického náboja (ióny a elektróny) v horninovom prostredí nepohybujú voľne, ale na ich putovaní sa stretávajú s rôznymi prekážkami (rudné minerály, ílové minerály, slepé a zúžené póry a i.), ktoré spôsobujú, že v okolí prekážok dochádza k vzniku akumulácií elektrického náboja. Tieto akumulácie sa stávajú zdrojom elektrických polí, pričítavajúcich sa k elektrickému poľu vytváranému elektródovým systémom. Cieľom metódy indukovanej  polarizácie je potom meranie elektrického poľa, vytváraného akumuláciami elektrického náboja. Je zrejmé, že čim viac je príčin, ktoré spôsobujú vznik akumulácií, tým väčšie bude ich elektrické pole.

Medzi najväčšie takéto príčiny patria ložiská rudných minerálov, najmä sulfidických, železných rúd, žilného ale aj stratiformného typu.

Metóda IP teda lokalizuje rudné objekty s elektrónovou vodivosťou, spoľahlivo vylučuje nerudné anomálie vodivosti spojené s tektonickými líniami, zvodnelými zónami a so zvýšenou mocnosťou nánosov. Podľa výkonu aparatúry a veľkosti skúmaného objektu je možné touto metódou vyhľadávať aj hlboko uložené rudné telesá.