LÍNIOVÉ STAVBY

Prieskum podložia líniových stavieb

Je realizovaný hlavne pomocou metódy odporovej tomografie s hustotou kroku 1m až 5.5m.  

Táto jednosmerná geoelektrická geofyzikálna metóda využíva mnohoelektródový kábel na premeranie skúmaného profilu počas jedného procesu vo viacerých vrstvách, podľa zadaného hĺbkového dosahu.

Hodnoty odporov hornín ovplyvňuje  množstvo prirodzených geologických a hydrogeologických faktorov: litologická stavba, štruktúra a textúra hornín, stupeň porušenia, porozita, stupeň nasýtenia hornín vodou a mineralizácia vody obsiahnutá v horninách. Na základe odporových zmien je takto možné vyčleniť geoelektrické vrstvy, ktoré charakterizujú  jednotlivé horninové typy, ich úložné pomery, mocnosť, v prípade monopetrografických typov aj ich stupeň porušenia.

Interpretácia nameraných hodnôt, pri ktorej sa vypočítava mocnosť a odpor jednotlivých geoelektrických vrstiev sa vykonaná kombináciou programov IPI2Win (A. Bobačev, 2004)  , RES2DINV a ZondRes2D

 

Ako doplnkové metódy môžu byť použité CMD (Electromagnetic Conductivity Meters) a georadar.

 

Mapovanie zosuvných pásiem

Mapuje sa hĺbka a rozsah šmykových plôch na základe odporových vlastností.

 

 

Monitorovanie fyzikálnych vlastností geologického prostredia pod a v okolí líniovej stavby

Pri monitorovaní fyzikálnych vlastností je možné použiť komplex karotážnych metód ako i povrchových geofyzikálnych metód.

 

 

Vyhľadávanie podzemných objektov

Pri vyhľadávaní podzemných objektov sú používané metódy podľa typu hľadaného objektu – odporová tomografia, CMD, magnetometria, gravimetria, gamaspektrometria apod.

 

Vyhľadávanie stavebných materiálov pre líniové stavby

-          Hĺbkové ohraničenie ložiska

-          Veľkosť skrývky

-          Bočné ohraničenie ložiska

-          Kvalita suroviny

-          Nehomogenity

-          Orientačný výpočet zásob suroviny

 

 

Korózny prieskum

Úlohou korózneho prieskumu je:

-          meranie bludných prúdov v trase líniovej stavby podľa  STN 03 8365

-          vyhodnotenie nameraných hodnôt intenzity bludných prúdov podľa STN 03 8372, STN 03 8375 a stanoviť agresivitu prostredia

-          stanovenie základných ochranných opatrení pre obmedzenie vplyvu bludných prúdov podľa Smernice MD SUP SR č. D2-2450/1992

-          meranie zdanlivého odporu prostredia (pôdy) v rôznych hĺbkach v trase na­vrhovanej líniovej stavby podľa STN 03 8363

-          vyhodnotenie nameraných hodnôt zdanlivého merného odporu pôdy a stanovenie stupňa agresivity prostredia podľa STN 03 8372

 

Pyrotechnický prieskum

Cieľom úlohy pyrotechnického prieskumu je

-          spracovať archívne materiály historických udalostí vo vzťahu k možným výskytom

-          vytypovať miesta, kde by sa mohla nachádzať nebezpečná munícia.

-          navrhnúť práce vedúce k zníženiu rizika explózie nevybuchnutej munície

-          geofyzikálne pyrotechnické merania

-          identifikácia objektov

-          odvoz a likvidácia objektov

 

Seizmický prieskum

 

Úlohou seizmického prieskumu je odhadnúť seizmické ohrozenie danej lokality.

 

Na Slovensku sa používa stupnica MSK a EMS-98 (tab. 1 a 2). Najnovšia stupnica používaná na Slovensku, EMS-98, bola navrhnutá tak, aby znížila mieru subjektivity v určovaní stupňa intenzity.

Hodnoty makroseizmickej intenzity pre jednotlivé lokality sú pre každé zemetrasenie prezentované vo forme máp izoseist.

Stupnica EMS-98 zahŕňa jednak klasifikáciu budov podľa zraniteľnosti, klasifikáciu škôd a kvantít jednak definície intenzitných stupňov.

Budovy sú zaradené do šiestich tried zraniteľnosti A až F, pričom A sú najzraniteľnejšie a F najodolnejšie budovy s vysokou úrovňou antiseizmického dizajnu

Krátka forma stupnice EMS-98

 

Seizmické ohrozenie je pravdepodobnosť Pi výskytu seizmického pohybu úrovne i (alebo I>i) počas daného časového intervalu t na zvolenej záujmovej lokalite L.

Seizmické riziko je pravdepodobnosť R vzniku škody v dôsledku seizmického ohrozenia.

Seizmicita je pravdepodobnosť Pm vzniku zemetrasenia s magnitúdom m (alebo M>m) v časovom intervale t v určitej ohniskovej zóne S.

Seizmické ohrozenie (obr. 6) a seizmické riziko sa vzťahujú k zvolenej záujmovej lokalite, seizmicita je charakteristikou ohniskovej zóny.

Často je používaný aj pojem seizmická aktivita. Vyjadruje časové a priestorové rozloženie zemetrasení na danom území.

V zmysle normy STN EN 1998-1/NA/ZA (čl.4.1.2.2) a Eurocode 8 je seizmické riziko definované jedným parametrom efektívnym špičkovým zrýchlením na povrchu voľného terénu skalného podložia ,

alebo veľmi tuhej zeminy a zodpovedá zemetraseniu s periódou výskytu 450 rokov. Vzťahuje sa stavebné na objekty so súčiniteľom významnosti γI = 1 a priemernou životnosťou 50 – 100 rokov. ,

Stavební projektanti vo výpočte seizmického zaťaženia považujú seizmické zaťaženie za dynamické zaťaženie.

Seizmická sila sa nepovažuje za statickú silu, ale za silu, ktorej veľkosť závisí na frekvencii.

Na výpočet seizmickej sily používajú spektrá seizmickej odozvy.

 

 

Meranie pre líniové hlbšie uložené stavby napríklad tunely.

V prípade mapovania geologickej situácia pre hlbšie uložené líniové stavby ( viac ako 80m) používame metódy s väčším hĺbkovým dosahm.

Ako nosná metóda je to metóda CSAMT (controlled source audio-frequency magnetotellurics) s hĺbkovým dosahom až 1.5 km. Táto metóda môže byt doplnená gravimetrickými plošnými meraniami, prípadne môže byť kombinovaná s elektrickou tomografiou pre spresnenie plytšej geológie.

Pre rýchly prieskum je možné použiť i letecký geofyzikálny prieskum s veľkým hĺbkovým dosahom – elektromagnetický time-domain , leteckú gravimetriu ap.