METÓDY KAROTÁŽE

Rozdelenie karotážnych metód

1.Elektrické karotážne metódy:

  • S prirodzeným elektrickým polom:
    • Metóda spontannej polarizácie (SP)
    • Metóda elektródových potenciálov (EP)
  • S umelým elektrickým polom:
    • Odporová karotáž Ra – s jednoduchým usporiadaním elektród ( potenciálovým a gradientovým Rap, Rag)
    • Odporové mikromeranie (MRap, MRag)
    • Indukčná karotáž (IK)

2. Metódy jadrovej karotáže:

  • Prirodzené
    • Gama karotáž (GK)
  • S umelým zdrojom gama žiarenia
    • Gama-gama karotáž ( hustotná a selektívnaGGK-H, GGK-S )
    • Neutron-gama karotáž (NGK)

3. Ostatné karotážne metódy:

  • Karotáž magnetickej susceptibility (KMS)

4.Metódy technického stavu ( zisťujúce geometrické parametre) vrtu:

  • Kavernometria (KM)
  • Inklinometria (IM)

5. Meranie fyzikálnych vlastností kvapalín:

  • Termometria (TM)
  • Rezistivimetria (RM)

 

SP – Krivka vlastných (prirodzených) potenciálov umožňuje v sedimentárnom komplexe rozčleniť vrtný profil na vrstvy piesčité a ílovité. t.j. umožňuje pozdĺž vrtu vyčleniť priepustné porézne polohy (kolektory). V rudných vrtoch umožňuje vyčleniť rudné polohy so sulfidickou mineralizáciou.

EP – Metóda sa používa k identifikácii rudných polôh s elektrónovou vodivosťou rudných minerálov.

Ra – Odporovou karotážou sledujeme zmeny merných odporov jednotlivých geologických formácií, ktoré boli zasiahnuté vrtom. Využíva sa pri litologickom rozčlenení vrtného profilu a na identifikáciu porušených horninových intervalov.

IK – Táto metóda je vhodná na určenie merného odporu hornín vrtov bez výplachu. Poskytuje výsledky o odporových pomeroch v oblastiach, kde. klasické gradientové a potenciálové merania sú neúčinné.

GK – Metóda sa využíva na určenie celkového obsahu U na ložiskách rádioaktívnych surovín, na rozčlenenie litologického profilu v sedimentárnych horninách a k posúdeniu stupňa ílovitosti hornín.

GGK – GGK-H sa využív na stanovenie objemovej hustoty hornín, porozity a stupňa uholnatosti. GGK-S je vhodná k stanoveniu celkového obsahu ťažkých rudných prvkov v hornine.

NGK – Metóda sa využíva k stanoveniu celkového obsahu vodíka v horninách a teda k stanoveniu porozity hornín.

KMS – Pri litologickom členení a vyčlenení polôh s prítomnosťou magnetických rudných minerálov.

KM – Poskytuje údaje o skutočných priemeroch vrtu v rovine kolmej na jeho os.

IM – Slúži na zistenie priestorového priebehu vrtu. Meranie je možné aj v zapažených vrtoch pomocou gyroskopického inklinomeru.

TM – Pri termometrii meriame teplotu kvapaliny vo vrte a na základe týchto meraní skúmame prítoky alebo úniky kvapaliny do alebo z vrtu.

RM Rezistivimetria umožňuje priebežné merania odporu kvapaliny vo vrte. Slúži taktiež na určenie miest prítokov vody. Je to aj pomocná metóda pre výpočet skutočného merného odporu hornín.

TM, RM – Sú dôležité aj pri riešení problémov hydrodynamiky a tiež pri zisťovaní tesnosti zapaženia vrtu a riešení iných technických problémov. Umožnia výpočet rýchlosti (Va) a koeficientu (Kf) filtrácie prostredia